V ponímaní klasickej homeopatie som prototypom arsenica. Koncom tridsiatky som dostala kruté žalúdočné vredy, teda vred, ale parádny, trápila som sa celých 16 rokov, podstúpila nespočet gastroskopií, vypila hektolitre cígelky a zjedla na kilá antacíd, až to prišlo... tmavé škvrny na tvári, rozpadanie nechtov a výrazné padanie vlasov, šedá pokožka a energia na bode mrazu. Pobehala som kožných lekárov, terapeutický efekt nula. Pre bolesti koncov prstov na rukách som nemohla robiť takmer nič a moja nálada bola viac ako depresívna. Na homeopatiu som ani nepomyslela, hoci som s ňou bola denne nepriamo v kontakte. Až ma na chodbe zdravotného strediska, kde som vtedy pracovala, odchytila lekárka-homeopatka, presedeli sme spolu viac ako hodinu, kým dospela k otázke: vychádza mi alumina, ale to je asi nezmysel.... Moja odpoveď: ... kilá antacíd obsahovali obrovské a telom nespracovateľné množstvo hliníkovej zložky... A tak prišla Alumina CH 200, jediná dávka a po asi troch dňoch aj pocit úľavy, nechty sa začali zacelovať, vlasy prestávali padať a moja viera v silu homeopatie trvá dodnes - prešlo už dobrých 12 rokov. |